Sivý svet

Od Natynka - Naposledy upravené: sobota, 24 jún 2017

Je polnoc. Na nebi sú hviezdy. Ligotavé a trblietavé ako malé kryštále cukru. Mesiac je v splne.

Jeho krása na nás všetkých pôsobí rovnako. Je ako droga,vlastná značka heroínu. Vieme len to že raz zmizne a my zmizneme sním. Asi som zamilovaná. Ale tak nezvyčajne možno trochu egoisticky ale tak úprimne. Je jedno ako svoj život prežijeme,či budeme dobrí a budeme konať zlo,alebo budeme zlí a budeme konať dobro. Nikto ma nechápe. Nechápu to že kvety zvädnú,mokré chodníky uschnú že kladivo zavesené a špendlíku spadne. Oni chápu že biela je biela. Ja chápem že keď spojíš bielu a čiernu dostaneš sivú. A vlastne čo sa stane ak spojíme dobro a zlo? Nikto to nechápe,nevie,nepovie…. A tí ktorí to vedia to nepovedia. Sú príliš pyšný. A boja sa prehry. To že ich už nebudeme potrebovať. Ale vlastne každý z nás je len sivá farba zašpinená životom.

Zaradené do Nezaradené

Švajčiari na Slovensku

Od SPRING may - Naposledy upravené: štvrtok, 26 január 2017

Skupinka Švajčiarov sa dopočuje, že Slovensko dnes má už také pekné prostredie, že sa vyrovná Švajčiarsku. Nechcú tomu uveriť, ale povedia si, že radšej raz vidieť ako stokrát počuť. A tak raz zacestujú autobusom sem  poznávať jeho krásy.

Keď prekročia naše  hranice, cestou sa zastavia  párkrát, aby si odskočili“ na WC. Vždy ich tam nemilo prekvapí špina, chýba toaletný papier… „Ešte neupratovali.“ Prídu do Bratislavy, kde ich šokujú odpadky okolo smetných košov. „Vietor ich rozfúkal zo smetných košov, ale inak je tu pekne.“ Prechádzajú popri ošarpaných domoch, ale povedia si: ˇOK, keď ich omaľujú, bude to celkom pekná ulica.“

 

Na záver zájazdu prídu do Vysokých Tatier. Rozhodnú sa vyviesť lanovkou na Lomnický štít. S úžasom hľadia dole. Pozrite, aká nádhera, skoro ako v našich Alpách… Vtom sa lano odtrhne a ako letia dole, jeden vykríkne: „Lano v poriadku nie je, ale…bolo tu pekne…

Zaradené do Nezaradené

Vďačnosť

Od SPRING may - Naposledy upravené: štvrtok, 26 január 2017

Žena príde do pivovaru a hovorí : „Pán riaditeľ, ani neviete, aká som vám vďačná, že ste tu zamestnali môjho muža!“

A prečo, pani, taká vďaka, veď plat tu nie je taký veľký. Navyše, veľký hluk…“

ˇViete, on pil. A odkedy robí u vás pri páse,vidí fľaše deň čo deň a tak sa mu sprotivili,

že keď príde z práce domov, je rád, že ich nevidí….

Zaradené do Nezaradené

Sila zvyku

Od SPRING may - Naposledy upravené: štvrtok, 26 január 2017

Počula si, že moju priateľku zrazilo auto ?

Nevrav, a ako sa jej to stalo ?

Sila zvyku. Keď prišla do Anglicka na dovolenku, chcela prejsť cez cestu.

Najprv s apozrela vľavo, ako je u nás zvyknutá. Nešlo nič, tak vykročila…

Zaradené do Nezaradené

Nádych nosom

Od tribo - Naposledy upravené: streda, 7 september 2016

Krása z duše vyletela,

nad riekou sa povzniesla.

Kričí, no počuť ho niet,

nevadí, ved cíti ho svet.

O to ide, pochopiť,

než iba sa ňou nechať plaviť.

Vidieť? Počuť? Nač?

Eden zažiť v srdci!

Hoc kožou mĺkvo sa zdať,

hlasnú trúbu citu mať!

Kto cíti ten kontrast?

Levanduľa, broskyňa, obilný klas?

Až na tele vidno tras,

a ja to chcem zažiť zas a zas.

Zaradené do Nezaradené