Básne plné smútku

Od tomi - Naposledy upravené: štvrtok, 6 september 2012 - Ulož & Zdieľaj - 1 komentár
FavoriteLoadingPridať do mojej osobnej knihy

Raz, keď napísal som ďalšiu báseň
pýtali sa ma, prečo píšem iba smutné
že chýba tomu radosť, vášeň…
Ako keď struny chýbajú lutne.

Že prečo nepíšem o šťastí
a o krásnom živote, čo žijeme
plnom nádherných slastí
čo na dušu pôsobia príjemne.

Rukou som hrabol do vlasov
podoprel bradu
zastretým hlasom
povedal pravdu.

Že život vystrieda smrť
a šťastie je len zdanie v nešťastí
z rieky do mora vzalo plť
kto mi zaručí, že sa nestratí?

Kde mám istotu
že keď dám lásku, tak ju aj dostanem?
V stredu budem ľúbiť a v sobotu
sám ostanem.

Nemám žiadne ideály
a neverím v bohov
ľudia sa mi za to smiali
tvrdili, že nejdem s dobou.

Ísť? Ale kam?
Kde hľadať lásku a šťastie?
A tak len utekám
a smútok možno v strach prerastie.

VN:R_U [1.9.22_1171]
Hodnotenie:
Rating: 0.0/10 (0 votes cast)
tomi
Zaradené do smutné básne • • Späť hore

1 komentár pre “Básne plné smútku”

Komentár od admin
07/09/2012 o 3:44

Prvý užívateľ a prvý príspevok na tomto blogu. Gratulujem.

Napíšte komentár

Blue Captcha Image
Refresh

*