Básne plné smútku

Raz, keď napísal som ďalšiu báseň
pýtali sa ma, prečo píšem iba smutné
že chýba tomu radosť, vášeň…
Ako keď struny chýbajú lutne.

Že prečo nepíšem o šťastí
a o krásnom živote, čo žijeme
plnom nádherných slastí
čo na dušu pôsobia príjemne.

Rukou som hrabol do vlasov
podoprel bradu
zastretým hlasom
povedal pravdu.

Že život vystrieda smrť
a šťastie je len zdanie v nešťastí
z rieky do mora vzalo plť
kto mi zaručí, že sa nestratí?

Kde mám istotu
že keď dám lásku, tak ju aj dostanem?
V stredu budem ľúbiť a v sobotu
sám ostanem.

Nemám žiadne ideály
a neverím v bohov
ľudia sa mi za to smiali
tvrdili, že nejdem s dobou.

Ísť? Ale kam?
Kde hľadať lásku a šťastie?
A tak len utekám
a smútok možno v strach prerastie.

Vytlačiť/PDF/E-mail