O láske, o tebe a o rose

Patríme k sebe
ako šíp a luk
ty ku mne, ja k tebe
vezmime lásku do našich rúk.

Objímme ju, zohrejme
pokropme slzami
sám tomu stále neverím, zrejme
toľké štastie len zdá sa mi.

Milujem Ťa, lebo si taká aká si
jednoduchá a zložitá
plná tej zvláštnej krásy
plná života.

Prezradím Ti tajomstvo čo viem iba ja
prečo sa tráva rosí a nie je suchá
budeme to vedieť len my dvaja
pod šepnem Ti to do ucha.

Rosa je posol
čo čaká, kým slnko na paru ju premení
poslíček, čo vždy zvesti niesol
iba tie, v dobrom znamení.

Cítiš pod bosými nohami tú orosenú trávu?
To tráva od štastia plakala
a jej slzy v nebi rozšíria dobrú správu
že láska dve ďalšie srdcia zaliala.

A tak zem nebu napovie
to, čo nebo nevidí, keď sa mračí
o našej láske už dávno vie
a veľmi sa mu to páči.

Vytlačiť/PDF/E-mail