Vlastná literárna tvorba

Daj mi čas a zmením ho na piesok.

Podaj ruku a ukážem ti celý svet.

Zavri oči a vydýchni –

Kam ideš to netreba

Žiadna voda, zem, vzduch, vietor

Prázdno je čierne či biele?

Teraz sa pýtaš, či´s videl dnes oblohu

Oblaky –  baránky skákajúce

Dážď a tráva pod holými nohami

Vôňa – toľko vôní,

Farieb, zvukov!

Nie, už nie?!…čo je to prázdno?

Sú to prázdne slová?!

Vietor v dlaniach

Nenaplní dušu

Žiaden čin hodný pýchy

Čož-čas

Pot, špina, prach

Rozkaz

Viacej je viac

A menej je málo…

Jednostranná snaha

Ako trepot jedného krídla.

Holubica nevzlietne.

Nech tento moment
Trvá večne
Ty v mojom náručí
A horkosladkosť v ústach.
Opojný to nektár
Spája nás,
Slová by boli
Násilné.
Sú chvíle
Keď ich netreba
Okamžiky ticha
Iba srdce a dych

Vôňa a zimomriavky
Hm… trochu nehy
A štipku zloby
Ako zamat
Príjemný a chladný zároveň
Taký si ty
Chceš byť blízko
Keď ma odháňaš
Lámeš, keď chceš spájať.

Spomedzi lístia, ihličia
Vychádzajú tie stopy
Mesiac im svieti na cestu –
To aby nestratili smer!
Plahočí sa týmto svetom slepých duší
Nevšedná to bytosť.
Vlkom vo svete,
Človekom v divočine vie len byť.
Dve duše bijúce sa v jednom tele…
Jedna druhej na posmech.
Pochádza odtiaľ, kde pravda je lož
A lož je pravda.
Vlk za pravdu, človek za lož.