Do padlého kmeňa stromu tvoje meno ryjem
veď jeho to už nebolí
je mŕtvy, ja ešte žijem
tak dlho sme už spolu neboli.
Som ako ten strom – padám
a keď spadnem, prestanem žiť
márne od teba listy čakám
tak prosím, aspoň príď.
Ja nechcem, aby do mňa ryli nožom
nechcem kričať – padám, uhnite
všetko bude dobré možno
a vlastne určite.
Predtým živý strom
teraz už len kmeň na zemi
vyryl som doň
slovko EMI.
(tomi venuje emi)
Poslal som jej úsmev
cez celú miestnosť,
všimla si to,
usmiala sa tiež.
Keď som ju volal tancovať
hlava sa mi točila
všetky tie svetlá naokolo
a tí ľudia…
Mala také divné oči
také hlboké
dotýkal som sa jej
držal som ju.
Tancovali sme,
cítil som jej parfém,
pozerali sme si do očí
bolo to krásne.
Potom bol koniec
povedala len „AHOJ“
a už som ju nikdy nevidel
ale… bolo to krásne.
Moje srdce do dlaní berie
zneistený pozerám
opatrne odomkla na srdci dvere
a zdvihla k jej perám.
Jemne fúkla
a do srdca vdýchla čosi
zámka opäť šťukla
a ja plné srdce nosím.
Láskou ho zaplnila
zamkla a odhodila kľúč
moja túžba sa splnila
mračná preťal lúč.
Spasil mi dušu
rozsvietil tmu
dve srdcia tu sú
ďakujem mu.
Ale najviac vďačný
som tebe láska moja
bozkať ma začni
zbytočné sú slová.
Nedá sa vrátiť čas
keď bol šťastný každý z nás,
už je zrejme stratený
tak pozerám sa na steny.
Tvoja tvár sa na mňa smeje,
v očiach tvojich láska stále,
ja neľúbim ťa o nič menej
má to jednu chybu ale.
Sú to iba fotky na stenách
staré, aj tie novšie
či už tvoje, či oboch nás
je mi stále horšie.
Tak vráť sa, vráť sa prosím ku mne
ešte raz to spolu skúsme
musíš veriť, prosím, ver mi
milujem ťa ozaj veľmi.
Ach láska, tak dlho sme spolu
a pritom tak málo som pri tebe
dva brezové listy padli dolu
a ostali ležať na sebe.
Keď som ťa prvý raz stretol
len tak si stála
vo vlasoch mala si vietor
a na mňa si sa smiala.
Dnes chcem byť pri tebe stále
blizučko, blízko
plniť ti sny veľké aj malé
byť tvojím padajúcim lístkom.
A padnúť do tvojho vnútra
do tvojho srdca nahliadnuť
k môjmu navždy ho spútať
tak prosím, otvor sa a pusť ma dnu.
