Cestou

Silný a studený vietor
pichľavý sneh mi do tváre vmietol
motám sa prázdnymi ulicami
so svojou bolesťou sme vždy sami.

Aj ja by som chcel byť silný a studený
a nepoznať bolesť
kto je raz zlý, už nikdy sa nezmení
a kto je dobrý, často nemôže to uniesť.

Ľudia ubližujú radi
a ľudská zloba nepozná hraníc
priateľ priateľa zradí
a mne je z toho nanič.

Keby som bol malým princom
pozrel by som západ slnka aj sto krát
teraz si tak môžem hodiť mincou
či ľudí nenávidieť, alebo ich mať rád.

Hviezdy na nebi blednú
cez oči prelepím si pásku
prosbu mám len jednu
nech všetci spoznajú lásku.

Keby som bol slepcom
bol by som smutný, že nevidím krásu
ale ja slepý nie som
a krásne veci nie sú.

Vlastne sú
lenže krehká je ta krása
a aj keď opatrne ju nesú
tak ľahko rozbiť dá sa.

Tak ako moje stopy v snehu
budú pošliapané ľudským stádom
šliapeme na lásku aj na nehu
a človek sa stáva vrahom.

Svitá a každý sa budí
tak idem domov
kým ešte nestretnem ľudí
a smútok ide so mnou.

Šliape mi na päty
motá sa okolo ako verný psík
ešte chvíľu o múr domu opretý
rozmýšľam, že som nik.

Vytlačiť/PDF/E-mail