Filozofia stromu

Od tomi - Naposledy upravené: štvrtok, 16 máj 2013 - Ulož & Zdieľaj - Pridaj komentár
FavoriteLoadingPridať do mojej osobnej knihy

Opustený, sám

ako strom uprostred lúky,

pocit prázdna stále mám,

sú to hrozné muky.

 

Je jeseň

a vietor ma o šat oberá

spievam smutnú pieseň

alebo je to opera?

 

Listy mi opadali

ležia podo mnou

predtým krajšie sa mi zdali

svetlo sa strieda s tmou,

tak ako smrť so životom

a ja som iba osamelý strom.

 

Vo vetre divokom

konármi sám seba bičujem

som vzdorným divochom

odolávať – tak to ja viem.

 

Ja rok čo rok

stovky búrok

hromy – blesky

útok nebeský

som toto všetko vydržal

pod ochranu neraz vzal

ľudí, vtákov, zvieratá

už to nikto nezráta.

 

Tak vydržím aj teraz

prečkám jeseň, zimu, mráz

na jar púčky vyženiem

viem to, viem to, ja to viem.

VN:R_U [1.9.22_1171]
Hodnotenie:
Rating: 0.0/10 (0 votes cast)
tomi
Zaradené do smutné básne • • Späť hore

Napíšte komentár

Blue Captcha Image
Refresh

*