Jar

Jemný vánok

kvety na lúke roztancováva

slnce jak zlatý zámok

po oblohe vznešene pláva.

Nádherne vonia jar

príroda ožíva

jej mladistvá tvár

vyzýva.

Prebúdza city

málokto odolá

aj keď som skrytý

sám doma.

Nemôžem jasať

z príchodu jari

úsmev si nasaď

keď vidíš chmáry.

Jar iným vdýchla do sŕdc život

ale mňa zabíja

na smútok nik nemá dôvod

iba ja.

Je to smutná jar

slnko je smutné

začal sa kar

oči sú mútne.

Zmútil ich plač

sú smutné ako nikdy predtým

potom mi ich zatlač

lebo ja nespím.

Krvavý dar

čo si to spravila?!

To jar

človeka zabila.

Vytlačiť/PDF/E-mail