Nepoddať sa smútku

Od tomi - Naposledy upravené: utorok, 23 júl 2013 - Ulož & Zdieľaj - Pridaj komentár
FavoriteLoadingPridať do mojej osobnej knihy

Keď nás život opäť skúša

keď nemôžme v noci spať

keď ďalšie slzy vsiakajú do vankúša

skúsme, skúsme počúvať…

 

Ako šumí vietor za oknami

ako ho veľmi mrzí

že nemôže byť teraz s nami

že nemôže nám osušiť slzy.

 

Vonku možno práve kométy padajú

zaželať si môže každý

tak ako tisíce ďalších čo si želajú

keď vidia padať hviezdy.

 

Sme citliví a pár vecí nás sužuje

v tvári sme trochu poblednutí

mnoho ľudí nás naoko ľutuje

a aj tak sme pre nich dávno zabudnutí.

 

Ale slnko, to je tu pre nás

nie, nie sme tu sami

nie sme v peňaženke posledný peniaz

slnko tu bude predsa vždy s nami.

 

Pozrel som do slnka, dva krát kýchol

akýsi vták ma mňa zo stromu píska

vietor teplým dychom na mňa dýchol

už menej, menej sa mi stíska.

VN:R_U [1.9.22_1171]
Hodnotenie:
Rating: 0.0/10 (0 votes cast)
tomi
Zaradené do smutné básne • • Späť hore

Napíšte komentár