Keď raz zmiznem bez stopy
tvárte sa prosím ako by nič
každý ľahko pochopí
že kone idú, aj keď zaspí pohonič.
A vy ste tie kone
ja vaším pohoničom
sedel som na svojom tróne
občas vás vyšľahal bičom.
A ja som ten koník
tiež občas ste ma bili
nič mi nie je dlžný nik
veď ste ma aj pohladili…
Jemný vánok
kvety na lúke roztancováva
slnce jak zlatý zámok
po oblohe vznešene pláva.
Nádherne vonia jar
príroda ožíva
jej mladistvá tvár
vyzýva.
Prebúdza city
málokto odolá
aj keď som skrytý
sám doma.
Nemôžem jasať
z príchodu jari
úsmev si nasaď
keď vidíš chmáry.
Jar iným vdýchla do sŕdc život
ale mňa zabíja
na smútok nik nemá dôvod
iba ja.
Je to smutná jar
slnko je smutné
začal sa kar
oči sú mútne.
Zmútil ich plač
sú smutné ako nikdy predtým
potom mi ich zatlač
lebo ja nespím.
Krvavý dar
čo si to spravila?!
To jar
človeka zabila.
Bláznivá myšlienka
stratená v čase
zo šiat sa vyzlieka
vlasy si kmáše.
Už dosť obohraná
ako stará platňa
od večera do rána
tak málo platná.
Myšlienka čo bolí
je taká opustená
ako myš v poli
ako ihla v kope sena.
Bola moc smelá
teraz sa trasie
nechcela veľa
chcela len šťastie.
Myšlienka v plači
myšlienka na teba
to hádam stačí
viac dodať netreba.
Tisíce hviezd padlo z oblohy
mesiac kričal vráť mi ich, vráť
úžas ma postavil na nohy
tak šiel som ich pozbierať.
Padli tam v diaľke
ja veľmi chcel som zájsť
zdalo sa mi ľahké
stratené hviezdy nájsť.
Tak dlho som hľadal
kam spadli hviezdy z neba
mesiac som sklamal
a sklamal som aj teba.
Odpusť mi hviezda
v srdci mi umrela nádej
mne sa už nezdá
že ťa dakedy ešte nájdem.
Odišla si
moje srdce odišlo za tebou
dobrá si, zlá si
nikdy som lepší nebol.
Srdce ťa nájde
a ty ako chceš
vrátiš mi nádej
alebo ho podupeš.
