Záhrada sklamania

Vyskočil na mňa pes
pohrýzol ma do srdiečka
schvátil ma des
už dohára moja sviečka.

Kvapky krvi a slzy
do zeme sa vpíjajú
veľmi ma mrzí
že tak rýchlo sa míňajú.

Tam, kde moje slzy padli
vyrástli biele ruže
ja nikdy som nebol podlý
nikoho nesotil do kaluže.

Tam, kde moja krv skropila zem
červené ruže kvitnú
zázrak ľudia – sem, sa sem!
Škoda, že ja vidím už len tmu.

Tak zrodila sa v prachu
záhrada plná nádherných ruží
že z bolesti a prachu
to už nik netuší.

Vytlačiť/PDF/E-mail