Živá mŕtvola

Od tomi - Naposledy upravené: streda, 3 október 2012 - Ulož & Zdieľaj - Pridaj komentár
FavoriteLoadingPridať do mojej osobnej knihy

Sedím na staručkom cintoríne
chvíľu sa mi zdalo, že sedíš pri mne
že znova hádame, ktorý pomník sa času poddá
že znova vidíme, ktorý zvalila ľudská zloba.

Robili sme toľko bláznivých vecí
občas sa nám smiali úplne všetci
tváre pomaľované popolom
kopance lásky v reštavrácii pod stolom.

Špliechanie sa vo fontáne na námestí
hra, kto sa do krabice od televízora zmestí
dvojzmyselné poznámky
stávky a hádanky.

Desiatky jázd na čierno električkou
a len raz nás chytili revízori bez lístkov
nočné prechádzky mestom
späť vždy inou cestou.

Spolu sme boli jeden živel
každý len s údivom civel
tisíce nápadov sme mali
tak dobre sme sa dopĺňali.

Dnes sedím na staručkom cintoríne
nechápem, prečo nesedíš pri mne
hľa, uplakaná sedmokráska pri nohách mi zvädla
a ja čakám, či niekto nesadne si vedľa.

VN:R_U [1.9.22_1171]
Hodnotenie:
Rating: 0.0/10 (0 votes cast)
tomi
Zaradené do smutné básne • • Späť hore

Napíšte komentár

Blue Captcha Image
Refresh

*