Osudný tanec našich duši ❤

FavoriteLoadingPridať do mojej osobnej knihy

Možno každý už máme svoj život ,         no tie naše duše ako dokonale spolu vedeli tancovať.Pri spomienkach na tvoj úsmev mi je clivo,no od túžby po tebe ma prosím neodraď !Všetky slová moje tvojmu srdcu venované si dobre stráž,       ja tie od teba totiž ku dňu potrebujem ako vyprahnutá zem,keď prosí o letný dážď.Nebol to sen ani ilúzia čo sme spolu prežili.  Ja viem keby osud nám prial my doživotne jeden druhého by sme si vážili.No prišla výchrica a mňa odviala na opačny koniec správnej strany. Viem,že tvoje srdce patrilo  keby neoprašila by som si staré,zabudnuté rany.No neviň len mňa,že moja duša stratila sa tebe v diaľ.   Lebo bol čas,aby si ma do náručia opät k sebe vzal.Ale tá silná búrka veľa špiny vfúkla do tvojich  milovaných očí, ja cítim,že ty si si ju tam aj prial.Svet teda kolo inej osi sa už točí,  a z tvojej mysle závoj lasky k môjmu bytiu anjel na krídlach navždy sňal….

 

VN:R_U [1.9.22_1171]
Hodnotenie:
Rating: 0.0/10 (0 votes cast)
Tento obsah bol zaradený v básne o láske. Zálohujte si trvalý odkaz.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.