Príbuzná – kapitola 5

Od tomi - Naposledy upravené: nedeľa, 16 september 2012 - Ulož & Zdieľaj - Pridaj komentár
FavoriteLoadingPridať do mojej osobnej knihy

Viezli sa spolu v aute. Povedala mu, že momentálne býva v hoteli, ale nevie, dokedy bude schopná platiť za izbu. Cvíľu váhal, či ju má pozvať k sebe, veď čo ak si to všetko len vymyslela a vôbec nič nemá spoločné s jeho rodinou. Ibaže všetko nasvedčovalo tomu, že hovorí pravdu, pretože jeho stará mama mala naozaj sesternicu, ktorá však ušla z domu, keď mala sedemnásť a odvtedy nikto o nej nič nepočul. A zrazu sa dozvie, že sa vydala a Joan je jej vnučka, ktorá teraz prišla za ním ani sám nevedel prečo. Joanini starí rodičia už nežijú, matka jej umrela pri pôrode a chlap, s ktorým čakala dieťa ju opustil, takže detstvo strávila v rôznych domovoch a útulkoch určených na tento účel. Keď dospela, vrhli ju do života a bola nútená nájsť si prácu a strechu nad hlavou. Pokoj jej však nedala rodina, začala pátrať a tak sa pomaly dostala až k nemu.

Aspoň takto mu to rozprávala Joan počas obeda. Teraz premýšľal, či ju má nechať samú v dome, alebo má zrušiť poobedňajšie rokovanie. Nakoniec sa rozhodol pre druhú možnosť a siahol po telefóne.

Bolo vidieť, že dom na ňu spravil dojem. Určite nebola zvyknutá na taký prepych. Ukázal jej izbu a hneď sa začala vybaľovať. Po veci boli v hoteli cestou do domu. Mala len jednu veľkú cestovnú tašku a okrem nej ešte malý batoh.

Stále uvažoval nad tým, prečo ju pozval bývať k sebe. Veď ani nevedel, ako dlho chce ostať a nemal tú odvahu opýtať sa na to. Možno to bolo preto, že ho priťahuje, je záhadná, krásna… Nechcel si to však pripustiť. Je predsa šťastne ženatý, má nádhernú manželku, majú sa navzájom radi, môžu mať, čo si zaželajú. Ale aj tak mu Joan v myšlienkach nedávala pokoj.

Peter Larsen veľmi pozorne počúval rozprávanie svojej príbuznej o tom, ako strávila detstvo a kde vyrastala. Nie že by ho to až tak zaujalo, ale keby Joan rozprávala o akejkoľvek nudnej veci, dokázal by ju počúvať celé hodiny.

Aspoň momentálne si to myslel. Už len počuť jej hlas bolo pre neho potešením, vidieť ako pohybuje perami, gestikuluje popri rozprávaní jemnými rukami. Toto všetko ho primälo, aby sa stal pozorným poslucháčom  Joan Simsovej.

Zo sústredenia ho vytrhlo buchnutie vchodových dverí. Vedel, že prišla Helen a šiel jej naproti.

„Ahoj drahá,“ uvítal ju.

„Ahoj, ako dopadlo poobedňajšie rokovanie? Myslela som si, že ešte nebudeš doma.“

„Odvolal som ho.“

„Odvolal? A prečo?“

„Lebo sme dostali návštevu.“

„Návštevu?“ spýtala sa prekvapene.

„Áno, prišla moja príbuzná.“

„Tvoja príbuzná?“ znova sa spýtala, teraz už naozaj prekvapená.

„Veď ty nemáš nijakú rodinu!“

„To sme si mysleli všetci. Ale ona začala pátrať a teraz je tu. A fakty sedia, takže asi neklame.“

„Ako sa volá?“

„Joan Simsová. Poď, predstavím vás.“

VN:R_U [1.9.22_1171]
Hodnotenie:
Rating: 0.0/10 (0 votes cast)
tomi
Zaradené do Detektívky • • Späť hore

Napíšte komentár

Blue Captcha Image
Refresh

*