Pridať do mojej osobnej knihyJe polnoc. Na nebi sú hviezdy. Ligotavé a trblietavé ako malé kryštále cukru. Mesiac je v splne.
Jeho krása na nás všetkých pôsobí rovnako. Je ako droga,vlastná značka heroínu. Vieme len to že raz zmizne a my zmizneme sním. Asi som zamilovaná. Ale tak nezvyčajne možno trochu egoisticky ale tak úprimne. Je jedno ako svoj život prežijeme,či budeme dobrí a budeme konať zlo,alebo budeme zlí a budeme konať dobro. Nikto ma nechápe. Nechápu to že kvety zvädnú,mokré chodníky uschnú že kladivo zavesené a špendlíku spadne. Oni chápu že biela je biela. Ja chápem že keď spojíš bielu a čiernu dostaneš sivú. A vlastne čo sa stane ak spojíme dobro a zlo? Nikto to nechápe,nevie,nepovie…. A tí ktorí to vedia to nepovedia. Sú príliš pyšný. A boja sa prehry. To že ich už nebudeme potrebovať. Ale vlastne každý z nás je len sivá farba zašpinená životom.
Vytlačiť/PDF/E-mail