Pastierikove dobrodružstvá – Úvod

Kde bolo tam bolo, žil raz jeden pastierik oviec. Každý deň vyhnal ovce na pašu, uľahol sa do trávy a nechal psa obháňať ovce ako prišlo. K večeru vždy nahnal stádo naspäť gazdovi do ohrady a pobral sa za mamou do ich chalúpky na kraji dediny. Jedného dňa sa takto vrátil domov a hovorí:

„Mamka, do sveta sa vydať idem! Už nebudem viac ovce pásť!“

„A ty si už načisto rozum potratil?“  vyrútila sa na neho mater. „Čo si ja tuná sama takto počnem, robiť už nevládzem, stará som, čože ja bez teba,“ začala rozhadzovať rukami a bedákať.

„Joj mamko neplačte, do roka a do dňa sa Vám ja vrátim. Tuná som grošov naodkladal, pálenke a dievčatám sa vyhýbal, nebudete si tu zle žiť,“ a začal jej do dlane hŕbku grošov natláčať.

„Čože ja už s týmto, “ bedákala starká ďalej, „chlapskú ruku v dome mi to nenahradí.“

No nech skúšala tak či onak, pastierik si už hlavu postavil a nedal sa oblomiť. Starena sa nakoniec uzmierila a začala mu batôžtek na cestu chystať.

Ráno sa pristavil ešte pri gazdovi, hlasno búchajúc na dvere bakuľou. Gazda nevrlo vystrčil hlavu a hovorí:

„ Ej ty, ký čert ťa sem nesie tak skoro, ešte ani kohút nekikiríkal!“

„Gazda nového paholka Vám treba hľadať, ja som sa do sveta vybral, nebudem Vám viac ovce na pašu vyháňať,“ nedal sa pastierik. Gazda si ho premeral, uvidel bakuľu, batôžtek, reku ten netára, prisámbohu sa vybral na potulky. Pošúchal si bradu a povedal:

„Nuž ak je tak, škodovať ja budem, lebo takého dobrého pomocníka už nenájdem nikde. Aby si videl, že si tvojich služieb vážim, hybaj so mnou!“

A pobral sa s pastierikom do stajne.

„Nohy máš mladé, ale iba dve, svet je veľký, kam si myslíš že ťa tie tvoje pahýle zavedú?! Na, vyberaj!“ povedal gazda a hodil rukou smerom ku koňom. Pastierik sa zaradoval, nebolo ho treba dvakrát vynukovať. A veruže dobre si vybral, takú paripu by nekúpil ani za všetky svoje úspory čo mame doma nechal. Gazda aj vyzeral namrzený keď začal najlepšieho koňa osedlávať, nakoniec hovorí:

„Dobre si si vybral, ale pamätaj, ak sa ti v tom svete zadarí, 10 takých mi vrátiš!“ „A nech si už preč, kým si to nerozmyslím,“ súril gazda pastierika. Ten poďakoval, vysadol na koňa, zacmukal a už ho nebolo.

Vytlačiť/PDF/E-mail